História urbárov na Slovensku

Urbárna kniha - predchodca slovenských pozemkových kníh

      V prvopočiatkoch sa "Urbárom" nazývala kniha, do ktorej sa zapisovali držby vrchnosti a poddaných a ich práva a povinnosti a preto ich môžeme považovať za akýchsi predchodcov pozemkových kníh. Boli tam zaznamenané povinnosti poddaných ku svojím pánom, napríklad roboty alebo naturálne a peňažité dávky, alebo povinnosti vrchnosti voči svojim poddaným.

      Urbársky majetok bol taký, ktorý bol v držbe len proti určitému naturálnemu plneniu voči zemepánovi. Urbarialisti boli v tom čase poddaní svojmu zemepánovi a pod jeho dozorom a len s jeho súhlasom riešili spoločné záležitosti. Avšak boli oprávnení mať v držbe aj tzv. "uzurpované", predtým neobrábané pozemky, ktoré urbárnici zabrali z pozemku zemepána, najčastejšie vyklčovaním krovísk. Urbárska usadlosť, sa už vtedy delila na intravilán - zastavané územie a extravilán - nezastavané územie usadlosti.

Druhy pozemkov v období Uhorska

V Uhorsku sa pozemky delili na:

• dominikál - panské pozemky, ktoré vlastnil a staral sa o ne zemepán
• rustikál - pozemky, ktoré vlastnil zemepán ale obrábali ich poddaní
• slobodné pozemky, ktoré patrili slobodným poplatníkom, napríklad mešťanom, mlynárom a pod.

Podľa spôsobu užívania sa majetok poddaných delil na:

• poddanský
• želiarsky
• domkársky

Okrem týchto druhov pozemkov boli aj iné, ktorých pomenovanie sa zachovalo do dnešných čias. Napríklad kopanice - pozemky, ktoré urbárnici upravili svojou prácou z neplodnej pôdy na čiastočne úrodnú a vykúpené kopanice, ktoré si urbárnici od zemepána vykúpili.

Urbariálna sústava

Urbariálna sústava prešla viacerými úpravami. Zásadnú zmenu celého systému navodil až zákon z roku 1840, podľa ktorého sa zemepánovi a poddaným umožňovalo dobrovoľne uzavrieť výkupné zmluvy o zrušení urbárskeho pomeru a nadobudnúť užívané pozemky do vlastníctva.

V roku 1848 bol zákonom zrušený poddanský (resp. urbársky) pomer tým, že štát pre urbárnikov vykúpil nimi užívané pozemky a zemepán bol odškodnený formou štátnych dlhopisov. Tento výkup bol obmedzený na urbárske usadlosti a na poddanské želiarske a domkárske majetky. Ostatní urbarialisti si museli vykúpiť vlastnícke práva z vlastných prostriedkov, na ktoré im štát poskytol pôžičku.

Urbariálna sústava so svojimi dôsledkami a pozostatkami zasahuje až do našich čias, najmä pri spoločnom vlastníctve lesov a pasienkov. Je tiež predmetom reštitučných konaní a obnovovanej evidencie pozemkov.

Urbár zaviedla Mária Terézia

V januári 1767 bol vydaný „ milostivý urbár“. Nariadenie Márie Terézie uvádzalo do určitého pomeru dávky a povinnosti poddaného voči jeho zemepánom s rozsahom pôdy, ktorú užíva. Urbár bola kniha, v ktorej boli zapsaní poddaní pracujúci na poliach a lesoch panstiev.

Podľa urbára bol napríklad poddaný hospodáriaci na jednej usadlosti povinný odpracovať 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo.Želiari s domom boli povinný odpracovať na panskom 18 dní, bez domu 12 dní ročne. Za „domový grunt“ – záhradu a pozemok, na ktorom stál dom, platili poddaní zemepánovi 1 zlatý ročne. Ďalej boli poddaný povinný odvádzať svojmu zemepánovi desiatok z úrody, okrem toho rôzne naturálne dávky. Poddaný musel ročne dávat zemepánovi od usadlosti napríklad aj 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec a holbu masla. Zásadná zmena v urbárskych pomeroch nastala v roku 1848 v dôsledku revolučných udalostí. Poddaný sa stal z urbárskeho zaviazaného poddaného voči pozemkom ich plným vlastníkom. V roku 1853 bol vydaný tzv. Urbársky patent, ktorým sa úplne zrušil dovtedajší urbársky pomer voči zemepánovi, urbárnici sa stali i právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy. Po znárodnení v roku 1948 sa urbariáty zrušili a vznikli družstvá, ktoré prebrali určitým spôsobom model urbariátov. Po roku 1989 sa začali vracať majetky podielnikom a vznikli spoločenstvá na historickom základe bývalých urbariátov, ale nevznikli na účely podnikania. Až zákon z roku 1995 ustanovil presné podmienky vzniku pozemkových spoločenstiev, ktoré platia dodnes.

Urbariát, pozemkové spoločenstvo Hačava

Spoločenstvo vzniklo spojením Urbáru Fekete a spol., a Urbáru Kuruc a spol. Názov spoločenstva dnes znie „ Urbariát, pozemkové spoločenstvo Hačava“.